Olympizmus

1. Základné  pojmy

     Olympijská charta definuje základné pojmy takto :

Olympizmus je životná filozofia, vyvážene spájajúca telesnú zdatnosť, vôľu a ducha v jeden celok. Splývaním športu s kultúrou a výchovou olympizmus usiluje o vytvorenie spôsobu života, založeného na radosti z vynaloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a na rešpektovaní univerzálnych základných etických princípov. Zmyslom olympizmu je kdekoľvek zapojiť šport do procesu harmonického rozvoja človeka, s cieľom utvoriť mierovú spoločnosť, zachovávajúcu ľudskú dôstojnosť.

Olympijské hnutie pod vedením MOV oko najvyššieho orgánu združuje organizácie, športovcov a ďalšie osoby, ktoré súhlasia s Olympijskou chartou a ňou sa riadia. Kritériom príslušnosti k olympijskému hnutiu je uznanie MOV. Cieľom olympijského hnutia je prispievať k budovaniu mierového a lepšieho sveta výchovou mládeže prostredníctvom športu, vykonávanom bez akejkoľvek diskriminácie a v olympijskom duchu, spojením vzájomného porozumenia, ducha priateľstva, solidarity a fair play. Činnosť olympijského hnutia, symbolizovaná piatimi prepojenými kruhmi, je trvalá a celosvetová. Je rozšírená na piatich kontinentoch. Jej vyvrcholením je účasť športovcov celého sveta na veľkom športovom festivale, na olympijských hrách.

Olympijská charta je kodifikáciou základných princípov, pravidiel a vykonávacích ustanovení, schválených MOV. Riadi organizáciu a činnosť olympijského hnutia a stanovuje podmienky na oslavu olympijských hier.

Medzinárodný olympijský výbor  je najvyšší orgán olympijského hnutia, založený v roku 1894, ktorý šíri olympizmus v súlade s Olympijskou chartou.

Fair play  je čestné a poctivé jednanie, spojené s rešpektovaním športového ducha a s úctou k športovým súperom. Tvorí dôležitú súčasť olympijskej myšlienky.

Prevzaté : Ján Grexa a kol., Olympijská výchova, https://www.minedu.sk/data/att/4463.pdf

2. Antické olympijské hry

     Antické olympijské hry ako náboženské slávnosti, športové a umelecké súťaže na počesť najvyššieho boha Dia sa konali v Olympii, ktorá leží v severozápadnej časti Peloponézu a bola od najranejších gréckych dejín kultovým miestom.

      Olympiáda bola štvorročné obdobie medzi dvoma olympijskými slávnosťami. Olympijské hry sa stali výrazom národnej jednoty a kultúrnej vyspelosti Grékov. Neboli pre Grékov iba poctou najvyššiemu božstvu a prehliadkou vrcholných športových výkonov, ale mali integrujúci charakter – schádzali sa tu predstavitelia roztrúsených gréckych štátov a intenzívne preciťovali svoju jednotu. Olympia mala význam ekonomický, politický a kultúrny, nakoľko sa tu schádzali obchodníci, predstavitelia jednotlivých mestských štátov, vedci a umelci.

     Olympijské slávnosti ako najväčšia kultúrna a spoločenská udalosť gréckeho sveta od roku 776 pred Kristom trvali 1169 rokov a konali sa 293 – krát a ich ideály boli hlavne :

Ideál kalokogatie – súlad telesnej a duševnej dokonalosti, krásy a dobra.

Ideál ekecheirie – posvätný mier, ktorý bol vyhlasovaný počas konania olympijských hier.

Program olympijských hier pozostával z náboženských obradov, športových a umeleckých súťaží. Olympijské súťaže sa konali na štadióne, jazdecké na hipodróme. Športový program bol spočiatku jednoduchý a vtesnal sa do jedného dňa. Okrem náboženských obradov prebiehala iba jedna športová disciplína, beh na 1 stadion – 192,27m. Postupne pribúdali ďalšie disciplíny a program hier sa najprv rozšíril na dva dni, potom až na 5 – dni. Medzi ďalšie súťaže patrili vytrvalostný beh  7 – 24 stadionov,  päťboj,  box,dostihy,  preteky štvorzáprahov a iné. Olivový veniec a titul olympionika pre víťaza bola najvyššia pocta, akú mohol smrteľník dosiahnúť.

Voľne spracované podľa : Ján Grexa a kol., Olympijská výchova

3. Novodobé  olympijské hry

     Na ideály kalokagatie,  ekecheirie a čestného zápolenia prevereného vekmi nadväzuje novoveký olympizmus, pretože ich uskutočňovanie vedie k všestrannému rozvoju jednotlivcov a budovaniu mierového sveta. Hlavným iniciátorom obnovenia moderných olympijských hier, zakladateľom Medzinárodného olympijského výboru je francúzsky pedagóg, historik a športový funkcionár Pierre de Fredi de Coubertin / 1863 – 1937/. Je autorom základných článkov Olympijskej Charty, olympijských symbolov a olympijskej myšlienky. Je tvorca novodobého olympizmu, olympijskú myšlienku definoval ako ideu mieru a priateľstva medzi národmi, založenú na antických ideáloch, na zásadách demokratizmu, rovnoprávnosti a internacionalizmu. Prvé novodobé olympijské hry sa uskutočnili v roku 1896 v Aténach. Prvé zimné OH sa uskutočnili v roku 1924 v Chamonix. V období svetových vojen, 1916, 1940, 1944 sa OH nekonali. Do roku 1992 sa letné a zimné OH konali v jednom roku, od roku 1994 sa zaviedol samostatný cyklus zimných OH.

Štadión, na ktorom sa uskutočnili v Aténach i. novodobé OH.

3. 1.  Letné olympijské hry

Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Kým neboli zriadené zimné olympijské hry, na niektorých olympijských hrách sa súťažilo i v zimných športoch (napr. krasokorčuľovanie na VII. LOH v roku 1920).

Prehľad

Letné olympijské hry sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi.

3.2. Zimné olympijské hry

Zimné olympijské hry sú hrami v športoch, ktoré sa hrajú na snehu alebo ľade. Prvé zimné olympijské hry sa konali v roku 1924 a do roku 1992 sa konali v tom istom roku, ako letné olympijské hry. Od roku 1994 sa konajú v polovici obdobia medzi letnými olympijskými hrami.

Na Zimných olympijskych hrách sa súťaží v týchto športoch:

• alpské lyžovanie
• akrobatické lyžovanie
• biatlon
• beh na lyžiach
• boby
• curling
• krasokorčulovanie
• ľadový hokej
• rýchlokorčulovanie
• sane
• severská kombinácia
• šortrek
• skeleton
• skoky na lyžiach
• snowboarding

4. Olympijské symboly a ceremoniály

     Sú neoddeliteľnou súčasťou olympizmu. Majú vyjadrovať široké pochopenie bez ohľadu na geografickú príslušnosť, kultúru, vzdelanie olympijských ideálov a ich univerzálnosť.

4.1. Olympijský symbol – logo ajvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

• Modrý kruh je vľavo hore,
• čierny kruh je vedľa modrého, v strede zástavy.
• červený kruh je vedľa čierneho.
• žltý kruh prepája modrý a čierny kruh.
• zelený kruh spája čierny a červený kruh.

4.2.  Olympijská vlajka

     Na bielom podklade je päť navzájom spojených kruhov, ktoré predstavujú spojenie piatich kontinentov. Pozadie vlajky je biele, tri horné kruhy sú (zľava) modrý, čierny a červený, dva spodné majú žltú a zelenú farbu. Samotná zástava bola prvýkrát predstavená barónom de Coubertin v roku 1914 na olympijskom kongrese, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia založenia Medzinárodného olympijského výboru. Prvýkrát zaviala v gréckej Alexandrii, na olympiáde ju účastníci zhliadli počas OH 1920 v belgických Antverpách. Už veľmi časom poznačená vlajka z tohto obdobia posledný krát zaviala na stožiari počas OH 1984 v Los Angeles.  Nová vlajka sa objavila na OH 1988 v Soule, tá "funguje" na stožiari v olympijskom meste dodnes. Pravidlo o odovzdávaní štafety sa však rokmi nezmenilo, súčasťou záverečného ceremoniálu je zvesenie vlajky, ktorú prevezme starosta nasledujúceho organizátorského mesta.

4.3.  Olympijský oheň

Bol už symbolom olympiád v starovekom Grécku, kde súvisel s večným ohňom, ktorý mal horieť na Zeusovom oltári. V histórii novodobých OH bol oheň prvýkrát "na scéne" na OH 1924 v Amsterdame, po osemročnej pauze aj na olympiáde v roku 1932. Tradíciu "originálneho ohňa" z gréckej Olympie zaviedli pred berlínskou olympiádou v roku 1936 Nemci, presnejšie, nápad pochádza z hlavy predsedu organizačného výboru olympiády Carla Diema. Myšlienka sa ujala a a v povojnovom období sa jej už organizátori OH pridržiavali. S tým, že sa trochu upresnila - oheň v Olympii sa zapaľuje slnečnými lúčmi pomocou sústredených zrkadiel a zapaľujú ho devy v bielych rúchach.

4.4.  Olympijské heslo

     "Citius, altius, fortiu" - teda rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Výrok, ktorý sa pripisuje "otcovi" novodobých olympiád Pierrovi de Coubertin v skutočnosti nepochádza z jeho úst. De Coubertin je totiž "sekundárny" autor, tým skutočným bol kňaz - otec Henri Martin Dideon z Paríža. Dideon bol na čele Arcuel College a použil túto frázu pri zahájení tunajších školských športových súťaží. Navyše aj o Dideonovi sa dá pochybovať - predtým pôsobil na Albert Le Grand College, kde bol trojslovný latinský nápis vyrytý do steny nad hlavným vchodom.

4.5.  Olympijská hymna

     Hudbu hymny zložil Grék Spyros Samaras na slová ďalšieho gréka Kostisa Palamasa pre olympijské hry v Aténach. Ako oficiálnu olympijskú hymnu ju MOV schválil v roku 1958.

4.6.  Olympijský emblém

     Pod týmto označením sa chápe integrovaný vzor spájajúci či kombinujúci olympijské kruhy s ďalšími prvkami, napríklad so štátnymi vlajkami, znakmi NOV, znakmi organizačných výborov a podobne. Použitie emlémov má prispievať k rozvoju olympijského hnutia.

4.7.   Olympijské ceremoniály

     Symbolika olympizmu sa výrazne uplatňuje v jeho rôznych ceremoniáloch. Sú to :

• zahajovací a záverečný ceremoniál olympijských hier
• rozdelenie cien na olympijských hrách
• zapaľovnie ohňa
• štafeta a transport ohňa